Časté choroby a degenerácie oka

Mnohé očné choroby majú dlho bezpríznakový priebeh a navonok sa prejavia až v rozvinutom štádiu. Zdravý životný štýl a najmä pravidelné očné prehliadky u oftalmológa alebo optometristu zásadne zvyšujú šance udržať si skvelý zrak a zdravé oči i s pribúdajúcim vekom. 

Neliečený glaukóm vedie k výpadkom zorného poľa. Terminálna fáza glaukómu môže viesť k trubicovitému videniu (veľmi obmedzené centrálne videnie). Problémom je najmä skutočnosť, že zmeny vedúce k vzniku glaukómu majú veľmi často nepostriehnuteľný priebeh. Hlavným rizikovým faktorom ostáva zvýšená hodnota vnútroočného tlaku, avšak neustále pribúdajú prípady zeleného zákalu s normálnym vnútroočným tlakom.

Rizikové faktory sú:

Glaukóm patrí aj v rozvinutých krajinách k najzávažnejším očným ochoreniam, najmä vďaka nedostatočnej prevencii a neliečiteľnosti neskorých štádií ochorenia.

Moderná diagnostika glaukómu sa opiera o analýzu tzv. neuroretinálneho lemu v kombinácií s ďalšími vyšetreniami: perimetria (vyš. zorného poľa), tonometria (vyš. vnútroočného tlaku), optická koherentná tomografia, prípadne konfokálna mikroskopia (obe slúžia k vyšetreniu zrakového nervu). Staršia diagnostika zrakového nervu oftalmoskopicky (pozorovanie terča zrakového nervu lekárom) prinášala len veľmi obmedzené informácie. Doplňujúcim, nie však menej dôležitým vyšetrením býva tzv. gonioskopia (vyšetrenie komorového uhla oka). Pokiaľ je daný uhol príliš uzavretý, je veľmi obmedzený odtok vnútroočnej tekutiny, čo môže vyvolať tzv. glaukóm uzavretého uhlu. Toto je, na rozdiel od glaukómu s otvoreným uhlom, akútny stav s veľmi prudkými bolesťami a sčervenaním oka a rieši sa farmakologicky a chirurgicky.

Vráťme sa ale k podstate zmien na sietnici vedúcim k chronickému glaukómu (bez akútnych príznakov popísaných vyššie). Na obrázku hore je príklad z vyšetrenia terča zrakového nervu metódou tzv. optickej koherentnej tomografie (OCT). Táto metóda dokáže spraviť histologický optický rez jednotlivými vrstvami sietnice oka. Prístroj dokáže zmerať hrúbku povrchovej vrstvy nervových vlákien po obvode terča zrakového nervu- tzv. neuroretinálny lem. Toto je citlivý ukazateľ stavu sietnice. 
Ďalším dôležitým ukazovateľom stavu terča zrakového nervu (tzv. slepej škvrny) na sietnici je veľkosť exkavácie (vyhĺbeniny) terča, ktorej zväčšenie nad fyziologickú hranicu je ďalším rizikovým faktorom galukómu.

Momentálne najcitlivejším prístrojom na diagnostiku včasnej fázy glaukómu je GDx Pro pracujúci na báze optickej polarimetrie. Podobne ako OCT, aj GDx Pro "skenuje" nervové vlákna v okolí terča zrakového nervu do hĺbky, no okrem ich hrúbky vie preskúmať aj ich kvalitu. Tým pádom skôr zachytí prípadné patologické zmeny vedúce ku glaukómu.  

Existuje aj takzvaný sekundárny glaukóm, ten je však vyvolaný akútnou, nie dlhodobou príčinou. Najčastejšie to býva upchatie odtoku komorovej tekutiny v tzv. komorovom uhle oka (priľnutím prednej plochy očnej šošovky na zadnú plochu dúhovky).

Liečba galukómu závisí od fázy a typu ochorenia. Zvýšený vnútroočný tlak znižujeme kvapkami, upchatý komorový uhol oka pri sekundárnom glaukóme je spriechodnený laserom. Pri existencii viacerých rizikových faktorov sú veľmi dôležité pravidelné kontroly u očného lekára, prípadne u optometristu. 
 
 

Na makule vzniká ostrý farebný obraz pozorovaného predmetu, z hľadiska videnia teda patrí k najdôležitejším štruktúram. Degenerácia makuly sa začne prejavovať v neskoršom štádiu zahmleným centrálnym videním až jeho stratou, skreslením pozorovaného predmetu či znížením kontrastu vnímaných farieb. Periférne videnie ostáva obvykle neporušené. Pokiaľ degenerácia postihne iba jedno oko, zdravé môže symptómy postihnutého oka vykompenzovať, problémy tak jedinec nevníma. Rozoznávame dve formy (podľa www.aoa.org):

Progresia makulárnej degenerácie sa dá spomaliť (zmierniť) laserovou operáciou spolu s medikamentóznou liečbou. Existuje orientačný test na zistenie prípadnej degenerácie makuly - Amslerova mriežka, ktorá by mala byť dostupná v očných ambulanciách a klinikách.

Patologické zmeny v dôsledku diabetickej retinopatie sú nezvratné, včasná diagnóza a liečba sú z hľadiska zachovania čo najlepšieho videnia veľmi dôležité.

Najčastejšou príčinou je však zmena v opornej štruktúre sietnice vypĺňajúcej vnútroočný priestor zvnútra - v sklovci. Ten môže pri perforačných poraneniach oka vytiecť alebo sa zmrští, sietnica potom stratí významnú oporu a začne sa odlupovať. Vzniknutú situáciu treba neodkladne riešiť na pohotovosti, hrozí trvalá strata zraku. Videnie s odlúpenou sietnicou je podobné pohľadu cez záves (závoj) tiahnuci sa od periférie smerom do stredu. V počiatočnej fáze sa objavujú aj drobné záblesky v zornom poli (fotopsia).

K odlúpeniu sietnice sú náchylnejší ľudia trpiaci vysokou alebo progresívnou krátkozrakosťou.

Okrem toho šedý zákal znižuje kontrastné vnímanie farieb a naopak zvyšuje citlivosť oka na oslnenie. Postihuje primárne ľudí po šesťdesiatke, no vyskytuje sa napríklad aj ako vrodená komplikácia (kongenitálna katarakta). Existujú faktory urýchľujúce vznik a postup zákalu, a to cukrovka, medikamenty (napríklad kortikosteroidy), pôsobenie UV žiarenia, fajčenie a alkohol či nedostatok antioxidantov vo výžive. Počiatočné štádium šedého zákalu môže dočasne zlepšiť zrakovú ostrosť, po určitom období sa ale rapídne zhorší. Podľa miesta vzniku kataraktu rozdeľujeme na:

Jediným riešením ako sa zbaviť katarakty je operácia očnej šošovky. Podľa typu a rozsahu zákalu sa pacientovi po odstránení jadra implantuje tzv. intraokulárna šošovka do prednej alebo zadnej očnej komory, pričom pacientovi, ak to dané podmienky umožňujú, lekári nechajú aspoň zadnú časť puzdra jeho pôvodnej šošovky, ktorá poskytuje určitú oporu sklovcu (rôsolovitej priehľadnej hmote vypĺňajúcej veľkú časť priestoru vo vnútri oka). Nová šošovka nie je schopná akomodácie. 

Jej výhodou je optický účinok, ktorý pacientovi individuálne koriguje diaľku (prípadne i astigmatizmus), takže po operácii by mal v ideálnom prípade potrebovať len okuliare na čítanie prípadne na strednú vzdialenosť.

Suché oči sú sčervenané od podráždenia, môžu svrbieť či vyvolávať pocit prítomnosti cudzieho telesa v oku (pod viečkami). Suché oči sú citlivejšie na okolité prostredie (vietor, prach a podobne) a náchylnejšie na vonkajšie infekcie. Nosenie kontaktných šošoviek je v prípade suchých očí veľmi obmedzené. 

Navyše neriešený problém suchého oka tiež komplikuje zrakovú ostrosť. Zmiernením ťažkostí je aplikácia umelých sĺz vo forme očných kvapiek, nočné maste a podobne. Existuje aj netradičnejšie riešenie - maličké záklopky do odvodných slzných ciest, ktoré na určitý čas obmedzia odtok sĺz a tým udržujú povrch oka vlhký.