Zmeny po 40-tke

Okolo 40. roku života sa postupne začína objavovať problém so videním do blízka. Netreba sa však ničoho zľaknúť. Multifokálne okuliarové či kontaktné šošovky dajú opäť všetko doporiadku.

Multifokálne okuliare

Patria medzi najlepšie fungujúce optické pomôcky. Multifokálna okuliarová šošovka totiž ako jediná zo všetkých alternatív videnia po 40tke reálne obsahuje potrebné dioptrie od korekcie na diaľku až po maximálny korekciu na blízko. Tým sa nemôžu pochváliť ani kontaktné ani vnútroočné multifokálne šošovky. Na obrázku dole je ilustrovaný pohľad jedného oka cez multifokálnu okuliarovú šošovku. Zmatnené časti predstavujú zóny skreslenia, ktoré vykazuje každá multifokálna šošovka.

Multifokálne kontaktné šošovky

Multifokálne kontaktné šošovky dokážu do veľkej miery prinávratiť schopnosť vidieť aj do blízka a na stredné vzdialenosti. Správnu dioptrickú kombináciu pre obe oči určí optometrista pre konkrétny typ šošoviek. V súčasnosti najmodernejší dizajn multifokálnych šošoviek spočíva v tzv. asférickom prevedení plôch šošovky. Asféricita vymedzuje zóny ostrého videnia do diaľky, na strednú vzdialenosť a do blízka. 

Šošovky síce neobsahujú periférne skreslené zóny ako tomu dochádza u okuliarových šošoviek, avšak užívateľ kontaktných šošoviek sa na oplátku musí naučiť vnímať iba ostrejšiu časť pozorovaného objektu. V súčasnosti existuje mnoho možností pri výbere či už jednorázových alebo mesačných multifokálnych kontaktných šošoviek a ani astigmatizmus nie je prekážkou.

farebné časti ilustrujú zóny na rôzne pohľadové vzdialenosti

Neostré videnie do blízka je dôsledkom fyziologického úbytku schopnosti očnej šošovky zaostrovať pri pohľade do blízka (úbytok tzv. akomodačnej šírky očnej šošovky). Tento jav sa nazýva presbyopia (vetchozrakosť). Prejavy sú pomerne známe - predlžovanie čítacej vzdialenosti („krátke ruky“), zvýšené nároky na osvetlenie pri čítaní, bolesti hlavy či rýchlo sa dostavujúca únava očí. Neskôr človek bez korekcie nie je schopný vidieť ostro blízke predmety. Príčinou je znižujúca sa elasticita a „tuhnutie“ očnej šošovky spôsobené neustálym narastaním jej predozadnej dĺžky.

 

Schopnosť akomodácie (zaostrovania oka na blízko) je týmto znížená, zvyčajne už po šesťdesiatke oko nedokáže akomodovať vôbec. Presbyopia napriek prejavom neostrosti do blízka je fyziologický proces súvisiaci s pribúdajúcim vekom. Pokiaľ však oko trpí krátkozrakosťouďalekozrakos-
ťou či astigmatizmom, presbyopia sa s týmito vadami skladá. Napríklad krátkozrakému presbyopovi sa jeho mínusové dioptrie približujú smerom k nule a alebo až k plusovým hodnotám. 

Oproti krátkozrakému človeku sa presbyopia u ďalekozrakého jedinca prejaví skôr. Pokiaľ je nekorigovaný (lebo vidí dobre aj bez okuliarov, ak má len menšiu hypermetropiu), jeho očná šošovka je viac vyťažená a skôr sa u nej prejaví nedostatok schopnosti zaostrovať. 

Nedostatočné videnie do blízka sa koriguje dioptrickým prídavkom do blízka, ktorý sa pripočíta ku korekčnej hodnote do diaľky. Najlepšie je odstupňovaný v multifokálnych okuliarových šošovkách, vďaka čomu tieto šošovky užívateľovi slúžia pre pohľad na všetky vzdialenosti. Existujú aj bifokálne či trifokálne okuliarové šošovky, ktoré poskytujú korekciu iba na diaľku a blízko, s týmito šošovkami však neuvidíte ostro na všetky vzdialenosti a pri prechode na blízko sa u nich prejavuje aj tzv. skok obrazu. Niektorí užívatelia na ne však nedajú dopustiť (väčšinou tí, ktorí si z rôznych dôvodov na multifokálnu korekciu nezvykli), navyše sú lacnejšie než multifokálne šošovky.